Konope sa legalizuje na viacerých miestach viac ako kedykoľvek predtým. Niektorí aktivisti presadzujú legalizáciu s tvrdeniami o výhodách klimatických zmien, ale nakoľko je pravda, že konope môže pomôcť predchádzať klimatickým zmenám alebo ich zvrátiť?
Myšlienka, že pestovanie konope môže pomôcť zmierniť dôsledky klimatických zmien, nie je nová. Existuje však veľké množstvo dezinformácií, pseudovedy a rôznej propagandy z oboch strán argumentov legalizácie.
Argument monoterpénu
Prevládajúci argument tvrdí, že samotná výsadba konope by mohla nahradiť terpény uvoľnené stromami stratenými v dôsledku odlesňovania. Tieto terpény zohrávajú dôležitú úlohu pri regulácii atmosférických podmienok. Konkrétne, monoterpény (ktoré všetky majú rovnaký chemický vzorec C10H16) sú v tomto mechanizme obzvlášť dôležité, hoci dôležité môžu byť aj iné typy.
Ako sa monoterpény uvoľňujú, cestujú do stratosféry, unášané konvekčnými prúdmi a podliehajú oxidačným reakciám s ozónom, OH a NO3 v atmosfére za vzniku radu vedľajších produktov.
Naše chápanie presných mechanizmov, ktorými môžu monoterpény pomáhať pri ochrane planéty pred škodlivými slnečnými UVB lúčmi, nie je úplné. Je však známe, že produkty ich oxidácie v atmosfére napomáhajú tvorbe mrakov, ktoré odrážajú slnečné žiarenie a produkujú zvýšené zrážky.
Čo je na tomto argumente zlé?
Aj keď je určite pravda, že konope uvoľňuje monoterpény, množstvá a typy uvoľnených látok neboli definitívne stanovené (a líšia sa medzi jednotlivými odrodami) a ich špecifický spôsob pôsobenia pri regulácii atmosféry nebol hodnotený. Zjavne neexistuje žiadny základ pre tvrdenie, že konope uvoľňuje viac monoterpénov ako všetky ostatné poľnohospodárske plodiny.
Konope rastie obzvlášť rýchlo, ale rýchlosť, akou uvoľňuje terpény, nie je známa. Okrem toho sa môže stať, že existuje ďalší, alebo možno mnoho ďalších druhov rastlín, ktoré dokážu urobiť ekvivalentnú alebo lepšiu prácu pri uvoľňovaní atmosférických monoterpénov.
Význam CO2
Zalesnené regióny sú kľúčovými zásobárňami uhlíka, ročne sekvestrujú tony uhlíka na hektár, čím znižujú celkovú úroveň atmosférického CO2 a zároveň emitujú kyslík. CO2 je známy skleníkový plyn a zvyšujúca sa koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére je pevne spojená s antropogénnou zmenou klímy.
Keďže odlesňovanie naďalej ovplyvňuje zalesnené oblasti sveta, percento celkovej pokrývky stromov drasticky kleslo. Predpokladá sa, že samotné odlesňovanie má na svedomí určité celkové zvýšenie globálnych teplôt v posledných desaťročiach, pretože spôsobilo nárast CO2 o 12 % až 20 % nezávisle od toho, čo spôsobil priemysel a iné zdroje znečistenia ovzdušia.
Konope sa skutočne považuje za cennú plodinu sekvestrujúcu uhlík – spolu s mnohými ďalšími komerčnými plodinami, ako je sója, ryža, pšenica a cukrová trstina. Čistá sekvestrácia uhlíka priemyselným konope sa však odhaduje na 0,67 tony na hektár za rok. To je oveľa menej ako predchádzajúce tvrdenie a je porovnateľné s inými bežnými plodinami.
Konope je jednoročná plodina, čo znamená, že sa zbiera každý rok. Preto sa líši od stromov. Zatiaľ čo jednoročné plodiny majú nepochybný potenciál ako zachytávače uhlíka, najmä ak sa v konečnom dôsledku nespália alebo nepoužívajú ako biopalivo (procesy, ktoré uvoľňujú uhlík späť do atmosféry), viacročné stromy sa vo všeobecnosti považujú za dôležitejšie v snahe kontrolovať atmosférický CO2.
Konope a atmosférický CO2
Štúdia publikovaná v roku 2011 preukázala, že atmosférické koncentrácie CO2 700 ppm výrazne zvýšili čistú fotosyntézu a efektívnosť využívania vody v štyroch vysoko výnosných odrodách konope v porovnaní s koncentráciami 390 ppm. Na druhej strane koncentrácie 545 ppm mali zanedbateľné účinky.
Atmosférické koncentrácie CO2 však ešte nedosiahli magickú hodnotu 700 ppm, ktorá umožní konope rásť efektívnejšie. Podľa odhadov sa tento bod pri súčasných hodnotách emisií dosiahne okolo roku 2100. Stále teda máme viac ako 80 rokov na vyskúšanie rôznych iných stratégií, ktoré potenciálne udržia nižšie koncentrácie.
Tieto stratégie zahŕňajú opätovnú výsadbu veľkého množstva rôznych druhov rastlín, ktoré sú v súčasnosti ohrozené alebo podliehajú fragmentovaným biotopom. Ak by sa programy opätovného zalesňovania, ktoré by zahŕňali aj relatívne pomaly rastúce druhy, implementovali teraz, mali by o 80 rokov stále zreteľný vplyv.
Akú úlohu teda môže hrať konope?
Pri správne riadených technikách neexistuje dôvod, prečo by sa konope nemalo pestovať ako súčasť udržateľnej stratégie sekvestrácie uhlíka. Strata biodiverzity je jedným z najväčších faktorov ovplyvňujúcich dlhodobé prežitie nášho vlastného druhu a iných druhov, od ktorých sme závislí. Zameranie sa na jednotlivé plodiny v boji proti klimatickým zmenám nie je dlhodobým riešením.
Namiesto toho, aby sme sa na konope pozerali ako na jedinú rastlinu, ktorá bude chrániť pred ďalším antropogénnym globálnym otepľovaním, musíme sa pozrieť na širší obraz. Lepším prístupom by bolo snažiť sa chrániť všetky zostávajúce ekosystémy, zachovať čo najviac biodiverzity a zintenzívniť už prebiehajúce stratégie výsadby, ktoré zahŕňajú škálu druhov vhodných pre biotop a jeho potenciálne využitie.
Pestovanie väčšieho množstva konope tam, kde je to vhodné, by nepochybne prinieslo viaceré výhody. Už teraz existuje veľa dobrých dôvodov na legalizáciu konope a môžeme k nim pridať ďalší, konope pomáha našej klíme.
Autorské práva MediCann Slovakia a uvedené zdroje. Všetky práva vyhradené.
fyzické osoby ZDIEĽAŤ môžu bez potreby žiadať povolenie. FB stránky a ine médiá (tlačené, elektronické) nemajú právo toto zdieľať bez uvedenia zdroja alebo požiadania o zdieľanie!
za pochopenie ďakujem-e Váš MediCann
