V posledných rokoch sa dostáva do popredia záujem využívania produktov z konope vo výžive zvierat. Vedci a vedkyne z Ústavu zoológie, rybárstva, hydrobiológie a včelárstva na Mendelevovej univerzite posudzovali efekt konopných produktov na kapra obyčajného. Štúdie dokazujú, že konope je dobrým zdrojom bielkovín a môže v budúcnosti nahradiť vo výžive hospodárskych zvierat sójovú alebo rybiu múčku, čo sú suroviny z rôznych dôvodov problematické.
Vedecký tím testoval efekt konopných výliskov, ktoré pridávali do krmiva kapra v koncentrácii od päť do pätnástich percent. „Konopné výlisky vznikajú pri lisovaní semien konope za studena. Zo semien sa lisovaním odstráni olej, ktorý sa ďalej využíva v krmivárstve, ale aj v kozmetickom či farmakologickom priemysle. Výlisky obsahujú iba zvyškové množstvo oleja (do 10 %) a vysoké množstvo bielkovín (30-35 %) a majú ideálny pomer esenciálnych a mastných kyselín,“ popísala Lucie Všetičková z Ústavu zoológie, rybárstva, hydrobiológie a včelárstva. Konopné výlisky sú určené najmä pre hospodárske zvieratá s váhovým deficitom, pre podporu tvorby svalovej hmoty, pre gravidné a laktujúce samice, zvieratá v rekonvalescencii po chorobe či náročnom športovom výkone, ale aj staré zvieratá. U rýb ide primárne o zdroj bielkovín v krmive.
V súčasnosti je trendom hľadať náhradu za dva najčastejšie zdroje bielkovín v krmivách pre ryby: sójovú a rybiu múčku. Obe komodity sa do Európy dovážajú, a ich cena je pomerne vysoká. „Sója je navyše plodina, ktorá je veľmi často geneticky modifikovaná pre vyššiu odolnosť voči chorobám či vyššie výnosy. A v Amerike či Ázii, odkiaľ sa dováža, platia iné pravidlá pre pestovanie GMO plodín ako v EÚ, čo je často vnímané ako problém. Čo sa týka rybej múčky, tá je z nutričného hľadiska pre ryby ako zdroj bielkovín ideálna, ale vyrába sa bohužiaľ z drobných druhov rýb, ktoré sú lovené v mori. A vzhľadom na stále sa znižujúce počty nielen rýb, ale všetkých morských živočíchov, nie je tento spôsob získavania krmivárskej komodity príliš šetrný k prírode a tiež udržateľný,“ priblížila Všetičková.
V štúdii vykonávanej na Mendelevovej univerzte vedecký tím kaprom pridával do krmiva 5 %, 10 % a 15 % konopných výliskov. „Najlepšie výsledky, ako v rámci produkčných parametrov, tak obsahu kyseliny alfa-linolénovej v svalovine, boli dosiahnuté u skupiny s prídavkom 10 %. Vyšší prídavok nie je vhodný, a to kvôli zvýšenému obsahu vlákniny, ktorá je obsiahnutá v šupkách zlisovaných konopných semien. Vláknina je pre ryby nestráviteľná a vo vyššom množstve negatívne ovplyvňuje stráviteľnosť ostatných živín,“ uviedla vedkyňa. Do tela rýb sa alfa-linolénová kyselina, ktorá patrí medzi nenasýtené mastné kyseliny, dostáva potravinovým reťazcom, predovšetkým z planktónu. Je nielen pre ryby nepostrádateľná a má v ich organizme celý rad funkcií, ale ryby nie sú samy schopné ju syntetizovať. Pokiaľ nemá ryba v priebehu chovu prístup k prirodzenej potrave, je krmivo zdrojom nielen živín, ale všetkých esenciálnych látok.
Všeobecne sú rastlinné oleje veľmi chudobné na obsah nenasýtených mastných kyselín, to ale neplatí o ľanovom, konopnom a pestrecom oleji. „Vďaka prídavkom týchto olejov do krmiva môžu byť následne ryby dobrým zdrojom nutrientov pre človeka. Napríklad vďaka prídavkom ľanového semena do krmiva rýb, došlo u konzumentov tohto mäsa k zníženiu cholesterolu,“ načrtla Všetičková.
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) povoľuje pestovanie konope v Európe s obsahom do 0,2 % THC v sušine, čo je hlavná psychoaktívna zlúčenina v konope. Látkou, ktorá nemá psychoaktívne účinky, je canabidiol (CBD) a pre svoje účinky je využívaný hlavne v lekárstve. EFSA popisuje štyri druhy kŕmnych surovín z konope: konopné semeno, konopná múčka, konopný olej a celá rastlina.
Zdroj: tisková zpráva Mendelovy univerzity v Brne
