Konopná téma v Denníku N

Nevyliečiteľne chorí rozprávajú, ako im pomáha KONOPE. Zákonov sa už neboja

Mali by mať aspoň ťažko chorí možnosť užívať marihuanu? Našli sme ľudí, ktorým uľavuje od bolesti.

Američan Craig Harshbarger s Tourretovým syndrómom si demonštratívne zapálil marihuanu po tom, čo najvyšší súd zakázal jej využitie na liečebné účely. To bolo v roku 2001, odvtedy sa dá marihuana v USA legálne kúpiť. FOTO – TASR

Tridsiatnik Šimon a štyridsiatnička Iveta sú nevyliečiteľne chorí. Bežné lieky na potlačenie príznakov im už nezaberajú. V istom momente sa obaja rozhodli vyskúšať liečbu marihuanou. V zúfalom stave boli ochotní riskovať problémy s políciou a niekoľkoročné väzenie.

Obaja tvrdia, že kvalita ich života vďaka marihuane výrazne stúpla, a hoci vedia, že porušujú zákon, stálo to za to.

Šimon je vyučený kuchár na invalidnom dôchodku, má Crohnovu chorobu s neustálym hnisavým zápalom čriev. Iveta trpí sklerózou multiplex. Ich krstné mená sme zmenili.

Šimon je chorý už od detstva, no liečbu marihuanou skúsil až pred štyrmi rokmi – po operácii prasknutého tenkého čreva. „Už to nechcem zažiť. Je polovičná šanca, že sa neprebudím. Nemôžem sa spoliehať na lieky, ktoré zlyhali a doktori mi ich stále predpisujú.“

Sme na Slovensku, kde je konopa len drogou, za ktorú sa tvrdo trestá. FOTO – TASR

S liekmi ešte horšie

Lekári Šimonovi pri problémoch zvyšovali dávky liekov, no ťažko sa mu po nich spalo, budil sa spotený a úplne stratil chuť do jedla. „Po liekoch som vracal a bol som nafetovaný. Povedal som si, že kašlem na zákony, ide o zdravie a život. Mám 11-ročnú dcéru. Chcem žiť, normálne sa cítiť, nechodiť každý rok na operácie. Tráva ma dostala na nohy, bez nej sa necítim normálne, som zničený fyzicky aj psychicky.“

 

Svojmu novému lekárovi sa to zatiaľ bojí povedať, predošlý o jeho alternatívnej liečbe vedel. „Povedal, že by mi radšej predpisoval konope ako tie hnusné lieky.“

Trend vo svete je pritom jasný, konopa už nie je iba droga, pred ktorou treba chrániť spoločnosť, ale aj oficiálne uznávaný liek na množstvo ochorení. Pacienti na Slovensku sa však musia skrývať, žiť v strachu, či im na to niekto príde, a sú bez riadneho lekárskeho dozoru. Napriek prísnym trestom je aspoň dvesto takých, čo sa ozvali združeniu Medicann Slovakia, ktoré pacientom pomáha a informuje ich o možnostiach liečby konopou.

Šimon fajčí marihuanu pravidelne večer. Niekedy aj ráno, keď má neznesiteľné bolesti, kŕče alebo záchvaty. „Nenávidím ten dym aj stav po fajčení. Prekáža mi, že som v spoločnosti aj doma vnímaný inak. Bez marihuany by som však bol doma na posteli v depresii.“

Žije v byte s dcérou, rodičmi a so sestrou. Okrem nich o liečbe marihuanou vedia aj jeho známi.

„Doma boli konflikty, a tak sa o tom dozvedela aj dcéra. Myslím, že chápe, že je to zlé ako alkohol. Snažím sa jej vysvetliť, že je to liek a ja nemôžem za to, že je u nás nelegálny, keď inde je povolený. Rodina sa veľmi bojí, ale ja taký zákon nemôžem rešpektovať, ide mi o život.“

Šimon hovorí, že mal dve možnosti, ako sa k marihuane dostať. Obe sú nelegálne a s vysokými postihmi. „Nie som záh­radník, bývam v byte a na nejakých dílerov sa tiež nemôžem spoľahnúť – aby som mal lieku dostatok, musel by som zarábať tisíc eur. Mal som šťastie na zdroj s dobrou kvalitou. Mám pár klientov – známych, ktorí majú psychické problémy, šport im nepomáha, piť nechcú a práve marihuana ich uvoľní.“

Liek. FOTO N – Matej Dugovič

Čakanie na Sativex

Ivete diagnostikovali sklerózu multiplex, keď mala 24 rokov. Každodenná bolesť hlavy, závraty, intenzívna bolesť v rukách, chronická únava, pri ktorej iba ťažko ráno možno otvoriť viečka, sú len niektoré z príznakov.

Hovorí, že po prvých opiátoch na potlačenie bolesti iba ležala, nevedela rozprávať a odpadávala z návalov tepla. Druhé lieky už bolesť ani nedokázali potlačiť, len z nich mávala silnú hnačku.

„Z postele vstanem až po jedenástej, aj keď si dám opiáty, neúčinkujú okamžite. Ráno mám silné závraty, únavu aj bolesti, asi tri hodiny kričím a plačem.“

Pred desiatimi rokmi sa jej bolesti z poškodeného nervového systému zhoršili a vôbec neprestávali. Vtedy začala hľadať pomoc, ktorú jej klasické lieky neponúkli. S nádejou čakala roky na koniec testovania konopného lieku Sativex, ktorý by jej pomohol s bolesťami a kŕčmi. Keď ho nakoniec pred tromi rokmi registrovali, narazila na lekárov. Báli sa, že by jeho predpísaním porušili zákon. Navyše ho ani nehradí poisťovňa a stojí stovky eur.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ

Malo by Slovensko zlegalizovať marihuanu? Odpovedajú Procházka, Kuffa, Martvoň…

Všeobecná zdravotná poisťovňa tvrdí, že ak ministerstvo zdravotníctva dá pacientovi povolenie, poisťovňa môže spraviť výnimku a náklady preplatiť, ak už boli vyčerpané iné možnosti liečby a posúdi sa, aký dosah bude mať na pacienta. V Dôvere zatiaľ takúto žiadosť nemali.

V Česku si ju môžete vypestovať bez hrozby väzenia. FOTO – Flickr.com – MariaJoanna

Zázračný výťažok

„Lekári sa síce o tom boja rozprávať, ale mala som aj takých, ktorí mi radili, aby som to zasiala a užívala ako pacienti v zahraničí. Pestovanie by však pri mojich zdravotných problémoch bolo ťažké a kde by som to pestovala, aby si to nikto nevšimol?“ V okolí nepozná nikoho, kto by marihuanu fajčil či predával, a tak má problém si ju zohnať aj iným spôsobom.

Iveta tvrdí, že nikdy marihuanu nefajčila a dostala sa k nej vlastne náhodou – od holandského pacienta s rakovinou. Daroval jej svoje „fénixove slzy“, čo je veľmi silný extrakt vyrobený komplikovaným procesom z konopy. „Mala som to na mesiac, celý čas mi to veľmi pomáhalo. Po 21 rokoch som nemusela brať tabletky na spanie, nebolela ma hlava.“ Slzy zabrali už po pár minútach, no žiadnu eufóriu a veselú náladu, aká býva z fajčenia marihuany, necítila.

Iveta sa polície ani tak nebojí, no kriminálnu hrozbu považuje za ďalší stres, ktorému by sa mala – so svojou diagnózou – vyhýbať. „To utrpenie, ktoré zažívam každú sekundu, je oveľa horšie ako to, čo by ma čakalo na polícii, ale rodina, s ktorou bývam, by s tým mala problém.“

Jej príbuzní síce videli, že jej konopný extrakt pomohol a zrazu vedela lepšie fungovať, no stále mali strach. „Hovorili, aby som to schovala a nikomu o tom nehovorila. Aj mňa znervózňuje, že porušujem zákon, ale mesiac, keď som to brala, som to vôbec neriešila.–

Doma vraj bolo tichšie, Iveta už toľko nekričala od bolesti a zvládla aj cvičiť na stacionárnom bicykli. Po vysadení sa všetky problémy takmer okamžite vrátili a musela znova začať s opiátmi.

Šéfka Alaska Cannabis Club Charlo Greenová si zapálila jointa v deň, keď na Aljaške povolili užívanie marihuany na rekreačné účely. FOTO – TASR

Päť ochorení

„Najväčší problém je nevedomosť. Prečo by mali politici alebo zdravotníci povoliť marihuanu na liečenie, keď o tom nič nevedia?“ pýta sa Iveta.

Problematika konopy ako lieku je blízka českému profesorovi Lumírovi Ondřejovi Hanušovi. Jej výskumu sa venuje už od 70. rokov, a hoci je proti úplnej legalizácii marihuany, jej liečebné využitie plne podporuje. Ako nedávno povedal v rozhovore pre Denník N, konopa sa vo svete využíva pri liečení piatich druhov chorôb. „Prvou skupinou sú pacienti s chronickou bolesťou. Potom sú to pacienti s rakovinou, tam sa napríklad počas chemoterapie dokáže užívaním konopy odstrániť vracanie a zvýšiť pacientom chuť do jedla.“

Profesor Hanuš.

Ďalší sú pacienti s AIDS, so zápalovými chorobami, ako je napríklad Crohnova choroba, a nakoniec ľudia s roztrúsenou sklerózou. „Tí majú spasticídu, ktorá je často taká silná, že musia byť na invalidnom vozíku. Predstavte si človeka, ktorý je roky na vozíku, potom si raz potiahne z konopnej cigarety a odrazu sa vie postaviť,“ hovorí profesor.

Konopa sa dnes užíva len paliatívne. „To znamená, že odstraňuje príznaky choroby – pacient sa po nej môže cítiť ako zdravý človek, ale choroba v ňom pokračuje. No konopa môže liečiť aj kauzálne, aj keď niektorí lekári to odmietajú,“ dodáva Hanuš.

Pri liečbe marihuanou považuje za kľúčovú pravidelnosť a spôsob použitia. „Pri fajčení sa látky dostanú do krvi v priebehu sekúnd, a teda pacient pocíti účinky prakticky ihneď. Preto je tento spôsob vhodný pre ľudí s roztrúsenou sklerózou. No konopa sa podáva aj ľuďom s neurologickými degeneratívnymi chorobami. A v Izraeli boli prípady pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí už nedokázali ani komunikovať. Keď im lekári pridali do jogurtu konopu, pacienti začali rozprávať, písať, dokonca jeden sa cítil tak dobre, že chcel ísť domov. Je to síce paliatívna liečba, teda odstraňuje len symptómy, ale pre pacientov je to ako zázrak.

Tolerantné Česko

V susednom Česku sa k využitiu konopy na liečebné účely odhodlali po veľkých debatách pred dvomi rokmi, no o legálnu marihuanu zatiaľ medzi pacientmi nie je veľký záujem a radšej si ju pestujú alebo zháňajú na čiernom trhu.

Zdeněk Majzlík (69) z českého Týnu nad Vltavou hovorí, že pre dcéru Martinu (48) pestuje konopu, aj keď už na ňu má nárok aj z lekárne. Ako dôchodca si ju pre cenu nemôže dovoliť, a aby dcére stačili dávky, musí pestovať väčšie množstvo ras­tlín, než zákon považuje len za priestupok, a nie za trestný čin. Oficiálne konopa z lekárne je veľmi drahá, predpisuje ju málo lekárov a obmedzená mesačná dávka 30 gramov nemusí každému stačiť.

„Vedel som, že je len otázkou času, kým ma niekto „nabonzuje“, ak to budem schovávať. Väčšina sudcov by to pri užívaní na chorobu zmietla, ale neviete, na koho narazíte.“ Majzlík hovorí, že sa šiel poradiť za starostom, na živnostenský úrad a políciu, no nikde nepochodil a povolenie na pestovanie nedostal.

„Hovoril som, že to musím dcére vypestovať, lebo inde to nezoženiem. Policajti sa začali smiať, ale povedali mi, že ak ma niekto udá, tak mi akurát dajú vedieť.“

Martina mala silné kŕče, bolesti nôh a zápchy, lieky jej prestali zaberať. „Stále mala veľké bolesti, prestala chodiť a uvažovala, že ukončí život,“ vraví jej otec.

Kamarát jej odporučil marihuanu, ktorá jej okamžite pomohla. Konopu pre ňu pestoval najskôr manžel, kým spolu ešte žili.

V Česku sa pacienti, ktorí sa liečia konopou, združujú v spolku Kopac. Členka jeho výkonného výboru Hana Gabrielová vraví, že nepozná nikoho, kto by si zohnal marihuanu legálne, pacienti si ju zháňajú sami.

Česi zatiaľ konopu iba dovážajú, no vysúťažili si už miestneho pestovateľa. Hoci to cenu zníži, štát stále nebude môcť konkurovať čiernemu trhu alebo domácim pestovateľom. „Chceme zmeniť vyhlášku, aby poisťovňa hradila liečbu, zvýšila sa mesačná dávka na 180 gramov a lekári to mohli predpisovať deťom,“ hovorí Gabrielová. Liečebná konopa je podľa nej kvalitnejšia oproti čiernemu trhu.

Firma Czech Medical Herbs, ktorá ju do Česka oficiálne dováža, tvrdí, že zatiaľ môže marihuanu predpisovať iba málo lekárov, je viazaná na elektronický predpis.

Kým v Uherskom Hradišti, kde dodali tretinu zásob, je o lekársku konopu veľký záujem,v pražskej lekárni Pharmacentrum ju zatiaľ nikto nechce a je možné, že sa jej budú musieť po roku trvanlivosti zbaviť.

Na predpis sú zatiaľ dva druhy marihuany – klasické šišky, ktoré lekáreň odporúča radšej užiť cez vaporizér ako fajčiť, alebo granuly, z ktorých sa robí nálev.

Pochod za dekriminalizáciu v júni 2010. Ale tráva je stále rovnako trestná. FOTO – TASR

Na Slovensku po starom

Vlani sa zdalo, že aj slovenské právo sa odľahčí, pokiaľ ide o konopu, i keď reč bola skôr o trestoch pre drobných kriminálnikov. Ministerstvo spravodlivosti má pripravený vládny návrh trestného zákona, ktorý už stačí iba prijať, a prichytenie s gramom marihuany by policajti neriešili ako trestný čin, ale iba ako priestupok. Proti prísnym trestom vystúpil v minulosti aj premiér Robert Fico, teraz neodpovedal, prečo novela stále nie je schválená. „Mladým ľuďom hrozia trojročné tresty, päťročné tresty. Aj tak všetci hulia, fajčia marihuanu, tak na čo to je dobré?“ hovoril podľa agentúry Sita pred študentmi vysokej školy ešte v roku 2012.

K otázke využitia konopy v medicíne sme oslovili viacerých poslancov spomedzi parlamentných strán a všetci boli za. Vrátane bývalého ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika (KDH): „Keď je takéto liečivo a prejde procesom schvaľovania, tak tam problém nie je, ak obsahuje napríklad kanabinoid ako účinnú látku lieku. Nesúhlasím však s tým, aby si pacient zapálil marihuanovú cigaretu v nádeji, že mu zmierni nejaké ťažkosti.“

 

…………………………..

Hulia všetci, aj policajti, Česko sa marihuany nebojí, vraví aktivista a novinár Jiří X. Doležal

Boli sme sa pozrieť v Prahe na marihuanovú kultúru. K fajčeniu sa tam prizná aj policajtka.

Známy český novinár a najvýraznejší obhajca marihuany Jiří X. Doležal. FOTO N – Matej Dugovič

Skupinka mladíkov si na pomerne rušnej pražskej ulici v centre podáva marihuanový joint. Nikto na nich nezazerá, oni nikoho neobťažujú. Jeden z nich prizná, že má pri sebe trochu viac ako 10 gramov, za ktoré by mu podľa českých zákonov už nehrozila iba pokuta, no čoho by sa bál?

„Policajtov nemám rád, ale s trávou ma nikdy nebuzerovali. Raz som bol akurát na výsluchu kvôli niekomu, kto predával,“ vraví študent Karlovej univerzity Martin.

 

Stačí však prejsť za hranicu bývalého spoločného štátu a bezstarostnosť vystrieda strach z represie a prísnych trestov. „Na Slovensku by som si fajčiť marihuanu netrúfol. Počul som, že keď vidíte policajtov, tak to zahadzujete. Pripadá mi to smutné a zvláštne, že sa tie dva štáty môžu za relatívne krátku dobu v určitých veciach takto odcudziť.“

Ako sa na to však pozerajú jeho rodičia a vedia vôbec o tom, že užíva ľahkú drogu, za ktorú hrozí v niektorých štátoch väzenie, a je vraj vstupnou bránou do sveta tvrdých drog? „Majú obavy, ale som už dospelý, tak je to na mne a neriešia to radikálne. Zaujímalo ich, koľko si dávam, a či aj niečo iné ako marihuanu,“ hovorí Martin.

Česká spoločnosť pred tým už nemá panický strach. FOTO – TASR

Marihuanové bary

„Fajčíte trávu?“ pýta sa ma pražský vodič, keď mu poviem podnik, kde ma má vysadiť. Je blízko centra a záľubu hostí pozná hádam takmer každý – patrí k jedným z najznámejších miest, kde sa koncentruje prevažne mladšia marihuanová komunita.

Takmer isto to vie aj posádka policajného auta, ktorá prechádza okolo. Ani nepribrzdí a odchádza preč. Výraznú vôňu ľahkej drogy cítim takmer všade, nikto sa veľmi neskrýva. Nie je prečo. V niekoľkých bratislavských alternatívnych baroch si síce tiež niekto občas trávu zapáli, no ide skôr o jednotlivcov, ktorých tam viac-menej tolerujú. Česko bolo spolu s ďalšími krajinami pri pohľade na marihuanu vždy výrazne zhovievavejšie.

Policajti, prokurátori či súdy na Slovensku vidia väčšinou drobného užívateľa s pár gramami marihuany ako hriešnika, ktorý si zaslúži aspoň podmienku a s ňou doživotný záznam v registri trestov a nálepku kriminálnika. Hoci štátne orgány môžu trest úplne odpustiť, v praxi sú takéto prípady podľa štatistík ministerstva spravodlivosti iba ojedinelé.

Foto N – Matej Dugovič

Aj ja som skúsila, hovorí česká policajtka

Úplná legalizácia sa nepodarila presadiť ani v Česku, no tresty sú skôr symbolické. Za maximálne desať gramov marihuany alebo pestovanie piatich rastlín hrozí nanajvýš pokuta 15-tisíc korún, teda okolo 550 eur.

Česká polícia síce stále oficiálne tvrdí, že marihuana je porušenie zákona, a policajtov vybavila príručkami, ako pristupovať k jej užívateľom, no v praxi je často k drobným prehreškom tolerantnejšia. Mnohí Pražania si nespomínajú, že by polícia v minulosti výraznejšie poľovala na rekreačných užívateľov, a dokonca ani prichytenie s trochou ľahkej drogy sa nekončí vždy pokutou.

„Aj ja som ju v minulosti skúsila,“ prizná len tak medzi rečou policajtka na vrátnici pražského oddelenia.

Najznámejší český aktivista za legalizáciu marihuany a novinár Reflexu Jíři X. Doležal tvrdí, že polícia je aktívnejšia len cez konkrétne protidrogové akcie.

„Húlia všetci. Aj policajti. Úrady nechcú, aby bola marihuana príliš vidno, ale húlia všetci. Občas sa tomu venujú na miestach, kde by sa mohlo fajčiť demonštratívne, nikto sa s tým nesmie veľmi predvádzať. Polícia má však rozum a, zaplať pán boh,  dáva užívateľom väčšinou pokoj.“

Slovák Juraj, ktorý už niekoľko rokov žije a pracuje v Prahe, hovorí, že kým na Slovensku by sa musel skrývať, v Česku sa nebojí zapáliť joint ani na ulici. „Zdá sa mi to prirodzené, ako keď si niekto dá pivo.“ Pracoval v „growshope“, kde sa dá zohnať materiál na vlastné pestovanie konopy. Keď ich vykradli, opýtal sa českého policajta, či mu prekáža, že ľudia húlia. „Povedal, že vôbec nie, a je radšej, keď sa mladí zhúlia, ako keď sa ožerú a robia neporiadok.“

Česko má podľa Doležala inú drogovú politiku ako Slovensko, lebo nie sú katolícka krajina a marihuanu toleruje celá republika. „Je to jedna zo súčastí spoločenských slobôd, robiť si so svojím telom to, čo chcem. Na Slovensku zbytočne a nezmyselne ničia mladé životy. Je to úplné zverstvo.”

Psychiater: Lepšia ako alkohol

Psychiater Tomáš Páleníček z českého Národného ústavu duševného zdravia hovorí, že každá nová droga zvyšuje riziko ďalšieho experimentovania, ale najčastejšími vstupnými drogami podľa neho sú alkohol a tabak a až potom nasleduje marihuana a ďalšie drogy.

Tvrdí, že zákaz nejakej látky nemusí súvisieť so zdravotnými rizikami pri jej užívaní. „Vo viacerých prípadoch sa tam dostali na základe medzinárodných dohôd. Marihuana ani zďaleka nespĺňa kritériá, aby bola zaradená medzi najnebezpečnejšie látky.“

Budúci rok naplánovalo OSN osobitné zasadanie valného zhromaždenia, kde sa bude hovoriť o ďalšom postupe v drogovej politike. Miernejšie zákony by podľa Páleníčka mohli zvýšiť záujem o drogu, no mohla by sa tiež iba odhaliť doteraz skrytá populácia.

Foto N – Matej Dugovič

„Uľahčí to potom aj vyhľadávanie pomoci pri problémoch.“ Riziká sú podľa psychiatra aj pri marihuane, no oproti alkoholu s tisíckami mŕtvych na otravu na ňu nikto nezomrel. „Hovorí sa, že pravidelné užívanie konopy s vysokým obsahom THC pred 18. rokom môže zvýšiť riziko psychózy, či pri silnej dávke spôsobiť veľmi nepríjemný psychotický zážitok, alebo si človek môže neadekvátnym správaním ublížiť. Pri psychotických zážitkoch sa teoreticky môžu objaviť aj samovražedné úmysly, ale prakticky je to vzácne a neporovnateľné s alkoholom.“

Hovorí, že alkohol patrí k najnebezpečnejším a najtvrdším drogám, a aj tak je spoločensky tolerovaný. „V porovnaní s inými drogami prichádza závislosť a nežiaduce účinky postupne. Spoločnosť je zvyknutá, že je súčasť života, a tak tomu nevenuje príliš veľkú pozornosť. Navyše má z neho štát vysoké príjmy z daní, je silná loby výrobcov alkoholu.“

 

……………………………

Malo by Slovensko zlegalizovať marihuanu? Odpovedajú Procházka, Kuffa, Martvoň…

Procházka, Kuffa, Uhliarik, Martvoň, Frešo, Žitňanská, Galko a Lipšic odpovedajú, či by boli za miernejšie tresty pre drobných užívateľov marihuany a či by súhlasili s legalizáciou konopy na lekárske účely.

Nevyliečiteľne chorí rozprávajú, ako im pomáha marihuana. Zákonov sa už neboja

1. Súhlasili by ste s dekriminalizáciou držania malého množstva marihuany?
2. Súhlasili by ste s povolením využitia marihuany na liečebné účely?

 

Radoslav Procházka, predseda Siete

1. Súhlasím so zásadným zmiernením trestov za držanie malého množstva marihuany, pretože jej spotrebu považujem za individuálne škodlivú, ale za spoločensky menej nebezpečnú, než za akú ju považuje súčasné znenie trestného zákona.
2. Áno, pretože dôverujem lekárom, ktorí hovoria, že pri istých diagnózach a pri kvalifikovanom dohľade môže pacientom pomôcť pri zmierňovaní príznakov.

 

Štefan Kuffa, poslanec OĽaNO

Na liečebné účely áno, mimo liečebných nie. Ak potláčajú bolesť, to je v poriadku, ale aby sme my učili ľudí nejakej závislosti, tak to neprichádza do úvahy. Ľudia práve pod vplyvom drog a alkoholu páchajú kriminálne činy. Aj závislí alkoholici začínali s malým množstvom. Čím sú mladší, tým sú závislejší aj pri malých množstvách a rovnako je to aj pri drogách. Nemám nejakú extra skúsenosť, ale človek to teoreticky aj prakticky, však nejaký život má za sebou a vidí, čo to s nimi a ich rodinami robí. Vy by ste chceli mať syna, dcéru, otca, mamu závislých od drog? Štát je na to, aby chránil aj rodiny, aj ľudí. Je potrebné prijať zákon, aby to nerobili. Alkohol je čosi iné ako drogy.

 

Ivan Uhliarik, poslanec KDH, bývalý minister zdravotníctva

1. Nemôžem s tým súhlasiť ani ako lekár, ani ako otec pubertálnych detí, ani ako konzervatívny politik. Aj keď povolíte mieru alkoholu, vždy sa to môže zneužiť a ľudia nemajú mieru, kedy to už je 0,5 a kedy 0,4. Metabolizmus každého človeka je iný. Radšej zastávam politiku nulovej tolerancie pri alkohole aj drogách vrátane marihuany.
2. Pri kožných preparátoch sa už používa. Aj morfín je návykový, keby ste ho začali užívať ako zdravý človek a za pol roka sa stanete závislým. Užívajú ho onkologickí pacienti. Keď je takéto liečivo a prejde procesom schvaľovania, tak tam problém nie je, ak obsahuje napríklad kanabinoid ako účinnú látku lieku. Nesúhlasím však s tým, aby si pacient zapálil marihuanovú cigaretu v nádeji, že mu zmierni nejaké ťažkosti.

 

Anton Martvoň, poslanec Smeru

1. Záleží, o aké malé množstvo by išlo. Ak by to bolo tak, ako sa niekedy stane, že mladí ľudia mnohokrát nájdu niečo, niekto im niečo dá alebo nevedia, čo to je, prípadne si to chcú iba vyskúšať, tak by to nemuselo byť trestným činom, ale stačil by iba priestupok. Mladý človek by miesto podmienky dostal pokutu a pocítil by to viac, pretože finančné veci sa mladých vždy dotknú viac ako niečo v rovine podmienky. Mohlo by to pôsobiť viac výchovne vo vzťahu k malému množstvu, aby vedeli, že aj pri malom množstve je to problematické. Mladí si často neuvedomujú, že ak dostanú aj pri tom malom množstve podmienku, má to dosah na celý ich život.
2. Marihuana, tak ako aj iné látky, ak sú vedecky preukázané liečebné účely, mali by byť pripustené aj na liečbu. Na prvom mieste musí byť život aj zdravie človeka, a keď to pomôže zachrániť zdravie alebo zmierniť chorobu, malo by to byť pod lekárskym dohľadom povolené a využívané.

 

Pavol Frešo, predseda SDKÚ

1. Určite je lepšie, aby sa takéto malé drogové veci riešili radšej väčšími pokutami ako trestným stíhaním. Urobiť trestný záznam niekomu pre jeden-dva jointy je nesprávne. Samozrejme, je to droga a treba postihovať dílerov. Je to pozostatok myslenia niekde z čias komunizmu, keď sa pre malé veci znemožnilo ďalšie uplatnenie v živote.
2. Áno.

 

Lucia Žitňanská, poslankyňa Mosta-Hídu

1. Som mierne opatrná, ale súhlasím, že pri malom množstve na vlastnú spotrebu by sme asi nemali tých mladých ľudí kriminalizovať.
2. Neviem sa k tomu vyjadriť, necítim sa v tejto oblasti vzdelaná. Potrebovala by som si k tomu vypočuť názory odborníkov a podľa toho sa rozhodnúť. Je to výsostne odborná, a nie politická otázka.

 

Ľubomír Galko, poslanec SaS

1. Súhlasím, nie je správne, aby prevažne mladí ľudia, ktorí nikomu inému neubližujú, mali záznam v registri trestov za jednu alebo dve marihuanové cigarety. Táto úprava zákona by mala ísť ruka v ruke s prísnym postihovaním dílerov, aby tí, čo distribuujú tvrdé drogy a robia na tom nelegálny biznis, boli tvrdšie postihovaní.
2. Áno. Používa sa to bežne v zahraničí. Niektoré lieky, ktoré sú na báze marihuany, už dnes bežne fungujú na tlmenie bolesti.

 

Daniel Lipšic, predseda Novy

1. Dolná hranica dnes pri trestoch nie je žiadna, preto pri držaní malého množstva marihuany sa ukladajú alternatívne tresty, nikdy nie väzenské. Už pred desiatimi rokmi nová kodifikácia výrazne znížila trest pre držbu pre vlastnú potrebu a najmä rozšírila množstvo, ktoré zákon považuje za vlastnú potrebu. Skôr by som bol za diskusiu aj medzi odborníkmi, či je správne to prekvalifikovať na priestupok, lebo to je kľúčová vec. Druhá vec je, či by recidíva, ako napríklad pri drobných krádežiach, nemala byť už prečinom. Drobná krádež nie je trestným činom, ale ak je za dva roky opätovne spáchaná, je kvalifikovaná ako prečin. Potom je už zjavné, že sankcie za priestupok nemajú žiaden odstrašujúci účinok.
2. Tam problém nie je, s tým nemá nikto problém. Ak je to naozaj indikovaná liečba, využívajú sa omnoho návykovejšie drogy, napríklad morfín. Tam nie je problém. Problém je, aby to nebolo na to, keď si niekto povie, že má depresiu, ale vtedy, keď je liečba indikovaná odborníkom na stíšenie bolesti, v takom prípade sú použiteľné oveľa nebezpečnejšie drogy.

 

článok z dielne Denníka N 

Autor: Matej Dugovič